Ako sa konečne pohnúť ďalej z bolestivého rozchodu?

1. Uvedomenie, že s touto emóciou chceš pracovať, nie sa v nej utápať, je najdôležitejší krok vpred.

 • Možno to znie jednoducho, ale tento fakt predstavuje bod zlomu. Do tohto uvedomenia preberali kontrolu nad situáciou emócie, v tomto momente víťazí racionálna časť mozgu, zodpovedná za logické zmýšľanie. 

• Tento proces sa v psychológii označuje ako tzv. emocionálna regulácia – keď emóciu nevedome prežívaš, ,, riadi Ťa" . Keď ju však vedome pomenuješ, už si len jej ,, pozorovateľom "

 .

2. To, že sa ti v myšlienkach predošlý vzťah vracia naspäť, neznamená, že ho aj chceš späť. 
 

• Tendencia prehrávať si veci v hlave znova a znova neznamená, že by sme sa do predošlého vzťahu chceli vrátiť, naopak, predstavuje snahu koniec vzťahu lepšie pochopiť, spracovať a uzavrieť. Spomienka totiž nie je túžba. 

• Tento jav má v psychológii označenie ,, emočná pamäť ". Silné emócie (láska, sklamanie, bolesť...) totiž zanechávajú hlbšie stopy, preto ide o prirodzený proces ich spracovania. Nie o signál túžby ! 

3. Zastav idealizáciu ex - vedome si pripomeň, prečo ste sa rozišli, čo nefungovalo a čo ti nevyhovovalo. 
 

• Ak sa chceš pohnúť ďalej, potrebuješ sa vedome vrátiť k realite. Polož si otázku : ,, Prečo sa to vlastne skončilo, čo nefungovalo a čo ti chýbalo? "

• Tento proces sa v psychológii označuje ako tzv. idealizácia – vyberáme si len pozitívne spomienky a tie negatívne potláčame - minulosť sa javí krajšia, než v skutočnosti bola. 

4. Minulosť bola, ale každý si vyberá, čo buduje teraz. 

• Nie je to o potláčaní pocitov. Nie je to ani o zabúdaní. Je to o rozhodnutí, že minulosť už viac nebude určovať tvoju prítomnosť. 

• Tento proces je v psychológii známy ako tzv. akceptácia – prijímaš, že minulosť existovala, ale nesnažíš sa ju vymazať. Práve naopak, uznáš a vyberáš si, ako budeš žiť ďalej. 
 

5. Zranené ego chce naspäť status, ktorý pri človeku nadobudol, nie samotného človeka. 

• Zranené ego po rozchode spôsobuje to, že človeku chýba validácia a pocit uznania, nie realita samotného vzťahu. A práve tieto pocity sa ego snaží získať naspäť. Ego totiž netúži po konkrétnom človeku, ale po pomyselnom statuse, ktorý cez tohto človeka ,, získalo ". 

• Tento jav nesie označenie ,, strata identity " . Vo vzťahu si totiž budujeme určitú verziu seba samého, nejde teda len o stratu osoby, ale aj o stratu akejsi ,,identity ". 

6. To, že niečo cítiš, neznamená, že je to skutočnosť. 

• Emócie síce sú intenzívne a silné, často presvedčivé, ale nehovoria pravdu. Emócie pramenia z toho, čo si človek prežil, čo nestihol uzavrieť... Nie sú dôkazom reality, ale odrazom vnútorného sveta každého jedinca.

• Opäť sa jedná o emočnú pamäť – mozog si ukladá silné zážitky a pri podobných situáciách ich " znovu prehráva " - aktivuje sa starý vzorec.

7. Namiesto otázok typu ,, Prečo nie ja? " vyskúšaj ,,Tento príbeh skončil, toto je jeho nová kapitola a ja mám svoju. " 

• Touto formuláciou sa namiesto obzerania naspäť do minulosti a hľadania odpovedí začneš jemne posúvať dopredu, k sebe, k novému človeku, k novému smeru...

•Z psychologického hľadiska ide o dôležitý proces, pretože presúvaš pozornosť z toho, čo nemôžeš ovplyvniť (minulosť, rozhodnutia druhého človeka...), na to, čo ovplyvniť vieš (svoj ďalší smer, svoje postoje...). 

8. Nechýba ti človek, chýba ti pocit. 

• Keď príde k tomuto uvedomeniu, celá situácia sa razom mení. Zrazu to nie je o túžbe vrátiť sa k niekomu, ale je to o tom, že tieto pocity si vytvoríš postupne znovu, lepšie, zdravšie a s niekým novým. 

• V psychológii ide o proces, kde dôležitú úlohu hrá aj dopamín a oxytocín – látky, ktoré sa uvoľňujú pri fyzickej a emocionálnej blízkosti ( napr. pri dotyku ), či emocionálnom alebo fyzickom spojení. Po rozchode hladina týchto hormónov klesá, čo môže vyvolať pocit " prázdna " , ktorý si ľahko vysvetlíš ako chýbanie konkrétnej osoby. 

Ak počas tohto zdĺhavého, miestami náročného procesu nadobudneš pocit, že sa vraciaš nazad, vedz , že to tak nie je. Práve sa odpútavaš. Kráčaš správnym smerom.